VLKOLAK (lykantrop = lycos - vlk, anthropos - človek) je v ľudových poverách a mytológii človek, ktorý sa dočasne za určitých okolností (najmä v noci) mení na vlka a správa sa ako vlk.
Podobne definuje vlkolaka okultizmus: Je za neho považovaný človek, ktorý sa sám, úmyselne, pomocou magického rituálu alebo vplyvom mesačných či démonických síl, v určitom časovom období mení na vlka.
Z dnešného "alternatívneho" pohľadu je to zvláštny stav mysle a vedomia, kde si človek predstavuje, že je vlk, alebo sa na neho mení.
________________________________________
Vlkolaci sa v dave nedajú ľahko rozoznať, pokiaľ nepoužijú svoje nadľudské schopnosti. Majú ostrejšie rysy, ich postava je vysoká (cca 175-190 cm), no štíhla a pevná. Niektorí vlkolaci môžu chodiť trochu zhrbene. Nohy sú prispôsobené na rýchly a dlhý beh, ruky veľmi silné. Prsty na rukách majú dlhé, pričom ukazovák je väčšinou rovnako dlhý ako prostredník. Môžu, ale nemusia mať dlhé nechty.
Vlasy sú prevažne tmavej farby, pokiaľ sa jedná o tzv. "pravého" vlkolaka, ktorý sa už so svojimi schopnosťami narodil. Tí, ktorí sa stali vlkolakmi po uhryznutí, si ponechávajú svoju pôvodnú farbu vlasov; môže sa stať, že o pár odtieňov stmavnú. Ich uši sú mierne zašpicatené, no človek si toho všimne len po bližšom preskúmaní. Niektorí vlkolaci majú uši pokryté jemnučkou srsťou. Tesáky si zväčša aj v ľudskej podobe zachovávajú svoj tvar (najmä očné zuby), sú však o dosť menšie a nie také ostré. Oči vlkolaka sú trošku zošikmené, oválne, dúhovka je zvyčajne svetlosivej, svetlomodrej alebo jantárovej farby a pokrýva takmer celé oko - no nie je to pravidlom.
Vlkolaci aj v nepremenenej podobe radi a často chodia do prírody, sú to väčšinou samotári. Majú sklony byť podozrievaví a nedôverčiví, ich priateľstvo si treba vedieť získať. Sú to zúrivé, rýchle a silné bytosti, ktoré dokážu ovládať obyčajných vlkov. Môžu byť zranení, dokonca aj zabití, ale ich zranenia sa hoja nadprirodzenou rýchlosťou v prípade, ak nie sú spôsobené striebrom. Nie sú nesmrteľní!
Riadia sa lunárnym kalendárom. Sú veľmi citliví na rytmus Luny. Čím bližšie je spln, tým viac ich to ťahá do vlčej podoby. Premena sa nikdy nedá oddialiť ani zrušiť.
Vlkolak sa premieňa zvyčajne za splnu mesiaca a po jednej noci pred a po splne. Je podobný skutočnému vlkovi, ale na prvý (aj na druhý a tretí:D) pohľad sú zrejmé niektoré rozdiely. V prvom rade je to výška - vlkolak je v kohútiku omnoho väčší než obyčajný vlk.
Postava je štíhla, pod kožou sa rysujú silné svaly. Čo sa týka srsti, existuje niekoľko druhov - redšia a drsná alebo hustá a mäkšia. Na istých miestach je srsť dlhšia, najmä v oblasti rozkroku, na lakťoch a niekedy aj na temene hlavy. Farba srsti je daná geneticky po matke, ak aj ona bola vlkolakom. V opačnom prípade je podmienená farbou vlasov. Chvost je hustý, ale kratší než u vlka. Hlava je podobná ako u vlka, no s kratšou papuľou. Uši mierne zašpicatené, oči si zachovávajú rovnaký tvar aj farbu ako v ľudskej podobe.
Tesáky sú dlhé (8-10 cm), dominujú očné zuby. Ak vlkolak dosiahne určitý vek, vytvorí sa mu za normálnymi tesákmi ďalší tesák, ktorý je však o niečo menší ale rovnako ostrý.
Vlkolak zvyčajne chodí na mohutných zadných labách, ale pre dosiahnutie väčšej rýchlosti sa pohybuje po všetkých štyroch.
Vlkolaci každého iného vlkolaka považujú za soka a lovca, preto vyhľadávajú samotársky spôsob života v prírode. Síce sú prirodzení predátori, ale NIKDY nezabíjajú pre radosť. Lovia iba vtedy, keď sú hladní alebo sa cítia ohrození. Málokedy zaútočia na niekoho zo svojho rodu.
Aké sú schopnosti a vlastnosti vlkolaka?
OSTRÉ ZMYSLY. Čuch, sluch, zrak.
SILA A RÝCHLOSŤ. Vlkolaci sa chránia bojovaním. Najčastejšie k tomu používajú predné končatiny s dlhými, mierne zakrivenými a ostrými pazúrmi. V krajných prípadoch používajú tlamu plnú nebezpečných a ostrých tesákov. Okrem toho je vlkolak mimoriadne rýchly a vytrvalý. Vo vlčej podobe sa dokáže premáhať a bežať až do vyčerpania posledných síl.
Vlkolak sa dokáže pohybovať veľmi ladne a potichu.
EMPATIA. Vlkolak aj v ľudskej podobe dokáže vycítiť najvýraznejšie pocity a nálady iných osôb. Sú to mimoriadne empatické bytosti.
STOPOVANIE. Vlkolak, či už vo vlčej alebo ľudskej podobe, je schopný vystopovať rôzne bytosti, a to podľa pachu, ktorý zanechali na zemi alebo v okolí.
ALERGIA NA STRIEBRO. Je spôsobovaná krvou. Na tele ostáva popálenina v tvare predmetu, ktorý ju spôsobil. Často sa hojí veľmi pomaly a dlho.
HLAD. Vlkolak musí prijímať potravu väčšinou častejšie a vo väčšom množstve než obyčajní ľudia. Ak pocíti hlad a nie je mu dodaná potrava, môžu sa u neho prejaviť vlčie schopnosti, premení sa na vlkolaka a vydá sa na lov.
NOČNÉ VIDENIE. Človek, ktorý sa stane vlkolakom, získava túto schopnosť automaticky. Umožňuje mu pozorovať okolie bezchybným zrakom aj v noci alebo v hmle.
REGENERÁCIA. Je iba na vlkolakovi, ako si na túto schopnosť zvykne a vyvinie ju. Dokáže sa totiž rozvinúť do rôznych úrovní. Vlkolak má veľkú silu regenerácie, po boji dokáže svoje telo dostať do pôvodného, bezchybného stavu. Starší jedinci dokážu zregenerovať aj porušený orgán. Tí, ktorí dosiahli najvyššiu úroveň, sú schopní zregenerovať aj odťatú končatinu. Mladí vlkolaci nedokážu vyliečiť poškodený mozog alebo životne dôležitý orgán - nastáva smrť.
STRACH Z OHŇA. Tak, ako každé zviera, aj vlkolak sa bojí ohňa. Pri priamom kontakte s ním sa môže vlkolak dostať do stavu vlčej zúrivosti, v tom prípade je nesmierne ťažké zdolať ho - ignoruje totiž akékoľvek zranenia a bolesť.
ZMENA PODOBY. Premena na vlkolaka je veľmi bolestivá a ťažká, preto sa vtedy uchyľuje k samote (najčastejšie v lese). Vo vlčej podobe stráca kontrolu nad svojimi činmi. Po premene späť na človeka väčšinou upadne do hlbokého spánku a zo svojich nočných "výletov" si skoro nič nepamätá.
INŠTINKT. Vlkolak má zvierací inštinkt. Tento ho varuje pred hroziacim nebezpečenstvom, prírodnými katastrofami a nešťastiami. Vlkolak je takisto schopný ihneď rozoznať iného vlkolaka.
:-/
(Emily RovnátGová, 27. 11. 2010 20:36)