Magicky svet

Zrejme najcharakteristickejším znakom upírov je, že sa živia ľudskou krvou. Buď to vo fyzickom zmysle, využívaním chemických látok v krvi, alebo v zmysle metafyzickom, vysatím životnej sily. Upírom sa človek stáva po pohryzení iným upírom, čo je považované skôr za výnimku , berúc do úvahy pre upírov neodolateľnú chuť ľudskej krvi, alebo pitím krvi upíra. Upíry sú zväčša nesmrteľný, alebo dlhoveký. Ak sa jedná o nesmrteľných upírov, ich fyzická podoba zodpovedá veku premeny, ak starnú tak niekoľkonásobne pomalšie ako ľudia. Okrem bledej pokožky sa vyznačujú ohromným šarmom a vysokou inteligenciou. Dokážu žiť v ľudskej spoločnosti, no pre ich pomaly starnúci vzhľad to nikdy nie je dlho. Pokiaľ však pri kŕmení zabíjajú nemajú pevný domov.

Medzi ďalšie vlastnosti upírov patrí zvýšená sila, zlepšené zmysli a predovšetkým schopnosť vidieť v noci. Taktiež majú často hypnotické, telepatické, či telekinetické alebo dokážu vstupovať do snov. Ďalšou častou vlastnosťou upírov je, že nevrhajú tieň a neodrážajú sa v zrkadle. Zle na nich pôsobí aj denné svetlo avšak výraz denný "spánok" nie je veľmi na mieste, pretože upíry nemajú sny a ak spia sú prakticky mŕtvy v dôsledku čoho býva prebudenie pomalé a obtiažne, niekedy dokonca bolestivé.

Potomok človeka a upíra sa nazýva dhampír a môže mať rôzne kombinácie ľudských a upírich schopností, napríklad odolnosť voči vplyvu slnečného svetla.

Upír, alebo vampír predstavuje pôvodne slovanskú démonickú bytosť.

Už od nepamäti sa tieto bytosti vyskytujú vo folklóre starých Slovanov, Maďarov, či na Balkáne. Tí verili v premenu duše nečistého zomrelého (samovraha, nepokrsteného dieťaťa, kriminálnika) alebo nesprávne pochovaného človeka na upíra.

Upír mal podobu človeka špecifického červenou farbou očí. Pokiaľ sa jednalo o ženu - upírku, vynikala neobyčajnou krásou a výnimočnosťou.

Pôsobenie upírov sa vzťahovalo len na noc, kedy strašili svojich blízkych a škodili domácim zvieratám (pili krv), ráno odchádzali do hrobu. V niektorých oblastiach sa však upíry nesústreďovali len na nočnú dobu a verilo sa, že žijú medzi nič netušiacimi ľuďmi.

V slovanskej mytológii mohli upíry uzavrieť zväzok s človekom, dokonca, mať dieťa.

Ak život upíra neukončili presne stanovené rituálny, bol nesmrteľný.

V písomných prameňoch sa upíry vyskytujú pod rôznymi názvami:

Bulharsko - vapir, vipir, drakus, žin, ustrel, lepir, upir...

Srbsko - vampir, vukodlak, vaper, lampir, lapir

Východný Slovania - upyrь, upir, oboroteň-krovosos, bělorus. vupor, ukr. upir

Ako obrana proti upírom existovalo množstvo metód, väčšina z nich aj archeologicky doložená. Telu upíra mali zabrániť, aby opustilo hrob. Upíra bolo možné zabiť prebodnutím srdca dreveným kolom, spálením tela, pochovaním hlavy mimo tela...

Tieto opatrenia môžeme nájsť aj napríklad na stredovekom pohrebisku neďaleko Prahy.

Arrivisti, ľudia, ktorý vedome či nevedome získavajú vitálnu silu druhých osôb. Tu môžu tieto osoby strácať v prítomnosti ľudí, ktorých sa boja: indukcia strachu vedie k samovoľnej strate vitálnej sily - tá potom prechádza na osobu, ktorá strach indukovala....